Príchod najkrajšieho ročného obdobia je úzko spätý s rôznymi ľudovými tradíciami. Jeden z najarchaickejších zvykov jari, ktorý má korene ešte v predkresťanskom období, je vynášanie Moreny. Morena(Marmuriena, Murena), slamená figurína odetej do ženských šiat, symbolizovala slovanskú bohyňu zimy a smrti. Morenu nosili ľudia po dedine a nakoniec ju podpálili a hodili ju do potoka či rieky. Verili, že takto odoženú od seba choroby, ba aj smrť.
Tento zvyk si možno vykladať rôzne. Podľa jedných slamená figurína symbolizovala zimu, ktorej odchod mal otvoriť cestu pre nástup jari a po nej leta. Podľa iných bola Morena zosobnením smrti a jej likvidácia mala zabezpečiť prosperitu celej obci. A pre staré dievky bol tento zvyk veľmi dôležitý. Museli pozorne sledovať, na ktorú stranu Morena bude plávať a pri ktorej strane sa zastaví. Ak to bolo blízko nejakej chalupy a býval v nej slobodný mládenec, ten jej mal byť aj súdeným.
Zvyk rozlúčky so zimou a privítania jari sa na Slovensku uchoval aj po prijatí kresťanstva.
Aj my sme si opäť pripomenuli tieto krásne ľudové tradície. Dva týždne pred Veľkou nocou si naši piataci pripomenuli tieto zvyky v rámci tvorivého pásma. Príprava na túto udalosť začala už počas záujmového útvaru Farebný ateliér, kde piatačky, výtvarníčky, spolu s pani učiteľkou Fiľovou vyrobili krásnu slamenú Morenu. V rámci hodín hudobnej výchovy sa pán učiteľ Olekšák nacvičil s ďalšími piatačkami, speváčkami, nádherné ľudové piesne šité na mieru tejto príležitosti. Pani učiteľka Hovancová zasa nacvičila s piatačkami, tanečníčkami, choreografiu k ľudovým piesňam. Dôkladne pripravení a poučení výkladom pani učiteľky Šedzmákovej sme vypracovali pracovné listy o Morene a v sprievode spevu a tanca sme sa vybrali naprieč našim mestom k Laborcu. Tu sme si opäť pripomenuli symboliku Moreny, spoločným spevom a tancom sme sa s Morenou rozlúčili a nakoniec sme ju povyzliekali, podpálili a utopili. Na oslavu príchodu jari si dievčatá ozdobili „letečká“ a plní radosti a spokojnosti sme sa vybrali späť do školy. A teraz už jar ozaj môže prísť…
Mgr. Jitka Fiľová